Najstaršou pamiatkou obce bol starý kostol sv. Juraja, postavený na brehu nad obcou, ktorý sa nepriamo spomína r. 1291 (máj-október), keď tu pôsobil farár (presbyter) Martinius a jeho majetok r. 1332 bol ohodnotený na 1/2 marky a platil 3 groše pápežského desiatku. Teda už pred r. 1291 tu bol postavený románsky kostol.

Bol to typ jednoloďového kostola s rovným uzáverom užšieho presbytéria. Kostol bol pravdepodobne goticky prestavaný (podľa Frigyesa Pestyho bol postavený v časoch Čechov) a obohnaný obranným múrom.

Kostol bol v 17. stor. opustený, podobne ako obec, ale po dosídlení Inámu r. 1697 opravený a renesančne prestavaný.

R. 1865 notár obce konštatoval, že objekt je malý a značne ho poznačil zub času.

Pri kostole bol cintorín. Dokonca bolo vidno malé zvyšky obranného múru.

Schátralý kostol bol r. 1895 prestavaný a tým bol celkom zmenený jeho pôvodný výzor. Veriaci časom usúdili, že starý bohostánok napriek prestavbe nevyhovuje a preto r. 1931 čiastočne na mieste starej stavby, ale so zmenou orientácie bol postavený nový rímskokatolícky kostol sv. Juraja a po jej dokončení bol starý objekt úplne zbúraný. Budova sa zachovala v pôvodnom stave, bolo na nej vykonaných len viacero opráv.

Veža kostola bola r. 1945 vojnovými udalosťami poškodená, r. 1951 opravená. R. 1953 bol kostol vymaľovaný, r. 1975 zastrešená veža a posledná oprava objektu bola vykonaná v súčasnosti. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, do štítového priečelia mierne vystupujúcou vstavanou vežou a pristavanou sakristiou.

Fasády kostola členia okná s polkruhovým zakončením v šambránach s tromi klenákmi a podokennou rímsou, výrazná korunná rímsa a rad stupňovitých oporných pilierov. Veža, delená kordónovými rímsami na tri časti, je riešená v neorománskom slohu. Neorománsky je vstup do kostola, štít s aplikáciou oblúčkového vlysu, združené zvukové otvory. Na druhom podlaží je okrúhle okno.

Vežu členia aj lizénové rámy a je krytá ihlanovou strechou. Loď kostola je zaklenutá 4 poliam valenej klenby s lunetami dosadajúcou na rímsové hlavice vtiahnutých pilastrov, v presbytériu je tiež lunetová klenba. Na klenbách sú maľby z r. 1953, ktoré namaľoval Ján Hock z Banskej Štiavnice a r. 2000 reštauroval Pavel Milkovič.

V presbytériu sú nástenné maľby štyroch evanjelistov (Marek, Ján, Matej, Lukáč) a Ježiša Krista, v lodi sú namaľované portréty sv. Imricha kráľoviča, sv. Alojza, sv. Štefana Kráľa, sv. Ladislava Kráľa, sv. Heleny, sv. Alžbety Uhorskej, sv. Terézie, sv. Margity a biblické výjavy Poslednej večere, Nechajte maličkých prísť ku mne, sv. Rodiny a Návrat márnotratného syna.

Pod chórom sú maľby erbu Uhorska, Jubilea R. P. 2000, erb obce a znak pápeža, maľby sv. Floriána a sv. Eliáša.

Hlavný mramorový oltár pochádza z r. 1953, keď sa stratil starý ústredný obraz sv. Juraja a bol nahradený novým obrazom od maliara Zimmermanna z Banskej Štiavnice.

Novšie sú aj bočné oltáre Najsvätejšieho Božského Srdca Ježišovho a Piety a podobne z r. 1931 pochádza aj drevená kazateľnica.

Hodnotný je zvyšok renesančnej kamennej krstiteľnice zo 16. stor. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a s kľačiacou Bernadetou bola postavená r. 2000. Loď kostola zdobia sochy sv. Madony, sv. Jozefa a sv. Terézie, v predsieni je plastika Antona a sv. Vendelína. Staršie polychrómované sochy sv. Joachima, sv. Anny a Panny Márie z obdobia okolo r. 1697, pôvodne v starom kostole, ale dnes sú na r. k. fare vo Vinici. Podobne aj drevený kríž s korpusom, ľudová drevorezba z 19. stor. 14 zastavení Krížovej cesty v drevených vyrezávaných rámoch sú litografie zo začiatku 20. stor. od Luigiho Morgariho.

Na chóre podoprenom dvoma stĺpmi je umiestnený organ s peknou píšťalovou skriňou, ktorý vyrobila firma Ottó Rieger v Budapešti.

Vo veži sú zavesené tri zvony, veľký bol vyliaty u zvonolejára Richarda Herodla v Chomutove, na strednom je len letopočet 1921 a je súčasný s veľkým, malý zvon - umieračik bol r. 1886 vyliaty z milodarov r. k. veriacich z Inámu zvonolejárom Ferencom Walszerom v Budapesti. Veľký a stredný zvon boli náhradou za zvony zhabané v I. svetovej vojne na vojenské účely (odlievanie diel).