Kuria Kalmana Sőtéra

Hodnotnou pamiatkou obce je kúria Kálmána Sőtéra (č. 74-75), ktorá vznikla po r. 1870 prestavbou staršej barokovej kúrie Bolgárovcov. Vôbec v časti Cúria stálo pravdepodobne 11 zemianskych kúrií Bolgárovcov (Inámi). Tie postupne zanikli po r. 1850 a komasácii pozemkov, keď zemiansky stav veľa stratil zo svojej prestíže.

Sőtér sa tu usadil r. 1872 po službách u arcibiskupa Szcitovszkého a sa zaoberal hlavne včelárstvom a hospodáril.

Na starobu od r. 1912 sa utiahol v Krušovciach u baróna Förstera, kde aj zomrel. Sotér majetok s kúriou prepísal na krstného syna Bélu Horvátha, ktorý sa mal stať slúžnym. Ale pre jeho nákladný spôsob života majetok prevzala banka, od ktorej ho kúpil János Ágoston.

Roku 1919 kúriu kúpili bratia János a Károly Csíriovci, ktorých potomkovia budovu vlastnia dodnes. Preto je stavba v súčasnosti rozdelená medzi vlastníkmi na dve časti, čo sa dosť podpisuje na jej stavebnom stave.

Kúria je neoklasicistická prízemná obdĺžniková budova o rozmeroch 31 x 10,4 m, ktorá je do dvora otvorená pilierovou chodbou. Posledné polia na oboch koncoch chodby sú zastavané. Nad obdĺžnikovými oknami je nadokenná rímsa, podopieraná konzolami, medzi ktorými je štuková girlandová výzdoba. Štukovú ornamentiku majú aj horné časti pilierov.

Výrazná je zaujímavo riešená korunná rímsa na spôsob zuborezu. Užšie bočné štvorosové fasády sú zakončené murovanými trojuholníkovými štítmi, v strede s okrúhlym svetlíkom. Pôvodne päť miestností kúrie je radených za sebou a majú fabiónové stropy. V jed-nej z izieb sa zachovala pôvodná murovaná pec a systém ústredného vykurovania, kuriozita z čias Sőtéra.

V budove bola aj kuchyňa, komora a pivnica. Do kuchyne sa otvárali dve malé izby služobníctva. Kúria je postavená na skalnatom brale dlhom asi 50 m. Kúria v posledných časoch dosť schátrala, nevyužíva sa na obytné účely. Opravená časť bola značne zjednodušená, zbavená časti architektonických detailov a má byť využitá na obytné účely. Neopravená časť, paradoxne s lepšie zachovanými architektonickými prvkami sa využíva na skladové účely.

Kúria ležala v strede dosť rozsiahleho parku, v ktorom bol povestný Sőtérov včelín, zriadený r. 1874. Základy boli z kameňa, na ktorom bola murovaná rovná plocha. Na nej bolo uložených 25 až 30 slamených úľov, spevnených prútím.

Včelín bol po r. 1935 zanikol a povyše postavená novšia obdĺžniková stavba včelína, ktorá sa zrútila v r. 1999, do dnešných čias sa zachovala len vyvýšenina a základy objektu.

Zvláštnosťou Sôtérovej produkcie medu boli menšie rámy, do ktorých sa vkladali medové plásty a tie sa ukladali priamo do úľa cez otvor pre včely na vylietavanie či prílet, lebo horná zaoblená časť sa nesnímala. Produkcia medu v úli sa skúšala kožou, ktorá bola upevnená na palici.

Osobnosť Sőtéra by si rozhodne zaslúžila kultúrnejšie využitie kúrie, v súčasnosti sa to zdá nemožné.